nadpis1.jpg

Rastlinné spoločenstvá – diverzita a symbióza
Príroda nepestuje rastliny v monokultúrach. Prirodzené prírodné plochy sú plné rozličných rastlín, hmyzu, mikroorganizmov, vtákov a zvierat a ich spolužitie je poprepájané množstvom užitočných vzájomných vzťahov. Odpozorovaním vzorov z prírody a s využitím vzájomných prepojení prvkov môže človek vytvoriť rastlinné spoločenstvá ktoré budú žiť vo vzájomnej harmónii – komplexné, samoregulujúce sa prírodné systémy ktoré si vystačia bez chemických hnojív, postrekov a potreby neustálej ľudskej starostlivosti.

motyl2.jpg

Slnečný dizajn, slnečná pasca, rastlinné "poschodia"
Oproti klasickému ovocnému sadu budú mať v našom "jedlom lese" stromy väčšie rozostupy, aby sa dostalo dosť slnečného svetla aj pod ne. Podsadba z kríkov, trvaliek a bylín je pod najvyšším "poschodím" robená zostupne smerom k juhu, aby si jednotlivé vrstvy netienili.

JL-vrstvy4-malicky.jpg

Regulácia života životom
Monokultúra má množstvo neobsadených kútikov kde sa darí burine a hmyzu. Chemické postreky a hnojivá zabíjajú prirodzených predátorov, otvárajúc možnosti pre explózie "škodcov". Naproti tomu pestrá rastlinná skladba a neprítomnosť toxických jedov umožní prežitie množstva rozličných druhov "lovcov", takže populácie hmyzu sú prirodzene regulované. Prírodná harmónia a komplexná štruktúra potravinového reťazca neumožní aby sa čokoľvek premnožilo.
kto_zerie_koho-maly.jpg

Nízke prevádzkové náklady – práca, energia, peniaze
Po založení a stabilizácii systému už prírodné procesy pracujú autonómne - "jedlý les" (lesná záhrada) generuje úrodu pri nízkych vstupných nákladoch, čo vedie k vyššej energeticej aj finančnej produktivite plochy, takže hospodárenie môže byť ekonomicky výnosné aj pri nevyužívaní systému poľnohospodárskych dotácií.
nizke_vstupy-malicky.jpg

Unless otherwise stated, the content of this page is licensed under Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 License